Autenticky, bez fabulacie, bez nadsadzovania som navstivil tuto cast nasho kontinentu nespocetne krat. Dovolenky, pracovne cesty a tiez po vylodeni z trajektu, ktory vyplaval z pristavu v Irsku som prevazal svoje „irske“ auto z Normandie az do Kosic za vtedajsou mojou priatelkou. S volantom napravo celkom zazitkova cesta:-) Anne-Gaëlle, kamoska z Bar le Duc-dakujem za noclah aj pohostenie v r.2005 a pozdravujem do neznama.
Prva cesta; vlakom z Viedne do Pariza, dalej do Marseille, Monaco, potom cez Benatky zase Vieden. Pred 25 rokmi a uplne s pocitom bezpecia v nocnych uliciach napr. Marseille. Pouzivali sme frank:-)) …je to rozmanita krajina,ohranicena oceanom, Stredozemnym morom, kanalom La Manche, riekou Ryn, aj alpskymi velikanmi. Nebal som sa,ze mi zhori auto. Presli sme s kamaratom pristahovalecke stvrte v Marseille a na uliciach sa nebojovalo…nebali sme sa prepadnutia…
Sam som prechodil nocny Toulon, aj nocne Nice a okrem opilcov boli ulice pokojne. Skuste to teraz-zaciatkom jula 2023… uplne najkrajsie spomienky su na Korziku. Ta prezila historicke nepravosti, vpady dobyvatelov, utlak a nikto uplne korzicanov nepokoril. Zdanlivo ich ovladli, no nikdy nezlomili. Maly ostrov, malo obyvatelov a aka vnutorna sila v nich vzdy bola! Respekt! Sme maly stat-inspirujme sa ich silnym vzdorom.
Na francuzsku pevninu uz sa mi teraz nechce. Mam rad klud a nekonfliktnych ludi. Sledujete niektori,co sa deje aktualne? Iba tuzim este znovu vidiet nezlomnu Korziku-ostrov krasy. Tu koncim, je mi smutno, ked vidim kam vsetko smeruje.