Citatelia, prepacte mi cesky nadpis:-) A je to iba veta jedneho cestovatela, ktory presiel skoro celu planetu a takto lakonicky skonstatoval, ake destinacie ma najoblubenejsie. Ostrovne.
Korzika. Spolu s Irskom je mojim najmilsim miestom(mimo Slovenska) a dnes Irsko vynechame uplne, lebo vyrazame na Korziku.
V r. 2015, koncom jari a zaciatkom leta, som si objednal na par dni izbu v hoteli strednej urovne, v meste Propriano a zaroven letenku do Nice. Z Viedne a spiatocny let tiez. Cestovky skoro vzdy ignorujem, mal som zistene trajekty z Nice. Doletim, pozriem si Nice a potom sa nalodim na korzicky trajekt. Milujem plavbu lodou, preto sa naplnilo zname: „…cesta samotna je ciel…“
…pri vecernej prechadzke na Promenade des Anglais v Nice ma ani v najhorsej fantazii nenapadlo, ze o 13mesiacov tam fanatik za volantom kamiona bude zrazat desiatky ludi. Spominate si na 14.7. 2016??
Ale podme na Korziku. Pristali sme v pristave Calvi. Stare mesto a pevnost nad pristavom su spektakularne. Existuju historicke dohady o tom, ze v Calvi sa narodil povodom taliansky moreplavec Kolumbus, ktory v spanielskych sluzbach objavil americky svetadiel. Stale ma vsak cakala rezervovana izba v Propriane-to lezi na juhu ostrova, Calvi je na severe. Pokracoval som vlakom a tuto cestu vrelo odporucam…pomalym tempom vidite kus pobrezia, potom odbocite smerom do hor centralnej Korziky(najvyssie vrcholy su podobnej vysky ako nase V. Tatry).
Po uzasnej ceste cez tunely, horske serpentiny a ludoprazdne konciny sme zisli az zase k moru. To na ostrovoch vzdy:-)))do hlavneho mesta Ajaccia. Presiel som peso podstatnu cast mesta, no k nemu a k miestnemu rodakovi-Napoleonovi sa vratim inokedy…Zostaval kusok cesty busom do konecnej destinacie-maleho mestecka Propriano. Bola to hracka, sofer minibusu rezal horske serpentiny stylom pilota rallye.
Propriano. Lezi v krasnom zalive Valinco. Je zrejme, ze mestska rada nedovolila zamorit plaze v meste, ani v blizkom okoli obludnymi hotelovymi komplexami. Moj hotel mal vsade cisto a fungujucu klimatizaciu a tiez som mal aj bohate ranajky v cene. Najkrajsi bol balkon s vyhladom. Na cast zalivu, na jachtarsku marinu a dovidel som az na komercny pristav. Tam kotvili trajekty do Marseille a Toulonu. Hned 1 den v Propriane som citil pohodu a vedel, ze sa sem musim vratit…no o navrate,az v dalsom blogu, prip. v komentaroch.
Cesta spät domov uz bola rychlejsia. Nalodil som sa na trajekt, doplavil sa do Toulonu, odtial kusok busom do Nice a rychly let do Viedne. Vsetko samostatne, je to uz mojim zvykom-nezverit sa do narucia cestovky. Staci konverzacna anglictina a je dobre vediet aspon oslovit,spytat sa,pozdravit a podakovat par francuzskymi frazami(ten jazyk sa nikdy nenaucim poriadne…).
…o rok neskor som viac spoznal Ajaccio, tiez perlu ostrova-Bonifacio, mesto na bralach utesov a vyrazil na vylet mensou lodou s miestnym kapitanom do zalivu Valinco, ale to uz nema priestor v tomto pribehu. Nechcem byt rozvlacny. Na uplny zaver este toto. Korzika je pre kazdeho. Motorkar,cyklista,horsky turista,historik alebo plazovy povalac si uziju svoje. Nie nadarmo ma svoj neoficialny nazov Ostrov Krasy-Ile de Beauté!